Michael Howard – Britská okultná tajná služba: Nevypovedaný príbeh

Dee

Od doby Elizabeth I., britské tajné služby pracujú podľa princípu “účel svätí prostriedky”. Peniaze, úplatky, vydieranie – to sú ich metódy verbovania… (Nikolaj Patrušev, šéf ruskej Federálnej tajnej služby Service (FSB), október 2007)

Nie je vôbec prekvapujúce, že okultizmus a špionáž boli historicky zvláštnymi partnermi. Čierne umenie špionáže sa zaoberá získavaním tajných informácií a čarodejnici, vizionári a astrológovia vždy tvrdili, že sú schopní predpovedať budúcnosť a poznať veci, ukryté pred obyčajnými ľuďmi.

Získavanie informácií sa uskutočňuje pod pláštikom utajenia a okultisti sú skúsení v udržiavaní svojich aktivít skrytých pred bežným zrakom. Podobne ako tajní agenti, i oni využívajú kódy, symboly a kryptogramy na ukrytie informácií pred outsidermi. Okultisti a rozviedčici sú v mnohom podobní, obe skupiny obývajú tienisté podsvetie tajomstiev, klamu a dezinformácií. Nie je preto nezvyčajné, že tieto dve profesia majú často totožných členov.

sir Francis Walsingham‘Otcom britskej tajnej služby’ bol alžbetiánsky právnik, politik, diplomat a majster špionáže, sir Francis Walsingham. Bol protestantom a ako mladík, počas krvavej vlády katolíckej kráľovnej Mary, bol nútený utiecť do zahraničia, aby unikol pred prenasledovaním. Počas svojho exilu sa Walsingham naučil taliansky a francúzsky a oboznámil sa s prácou slávnej benátskej tajnej služby, ktorá svoje špionážne zručnosti využívala pre obchod pod rúškom diplomacie.

Po korunovácii Elizabeth I. sa Francis Walsingham vrátil do Anglicka. Bol vymenovaný za tajomníka anglického veľvyslanca na francúzskom dvore v Paríži, a pracoval taktiež ako tajný agent, odosielajúc informácie, ktoré získal, štátnemu tajomníkovi kráľovnej Elizabeth, sirovi Williamovi Cecilovi, neskoršiemu lordovi Burghleymu. V rokoch 1568 až 1570 Walsingham, ktorý sa stal členom parlamentu, pracoval v Anglicku v domácej kontrarozviedke, odhaľujúc katolícke sprisahania proti monarchii.

V roku 1570 bol Walsingham vymenovaný za nového veľvyslanca vo Francúzsku. Vytvoril svoju vlastnú sieť tajných agentov vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku a iných krajinách. Nebohý Cecil Williamson, ktorý počas 2. svetovej vojny a po jej skončení pracoval pre britskú rozviedku, tomuto autorovi uviedol, že Walsingham často ako špiónov využíval čarodejnice.

Tajomný Dr. Dee

Dr. John Dee Jedným z ním naverbovaných slávnych okultistov, bol dvorný astrológ kráľovnej Elizabeth a magický architekt britského impéria, welšský mág Dr. John Dee. Walsingham bol zapojený do machinácií s údajnou svadbou Duc d’Anjou a Elizabeth. Na osobné doporučenie špiónskeho majstra kráľovná vyslala Deeho do Francúzska s rozkazmi informovať o priebehu jednaní o svadbe. Mág odcestoval do vojvodstva Lorraine a načrtol tam schémy narodenia vojvodu i jeho brata, ktorý bol taktiež považovaný za možného manžela anglickej panovníčky. Dr. Dee, pravdepodobne ovplyvnený Walsinghamom, diplomaticky oznámil do Londýna, že hviezdy ukazujú, že oveľa múdrejšie ako manželstvo je uzavretie politickej aliancie, a kráľovná jeho radu prijala.

V roku 1573 sa sir Francis vrátil do Londýna a stal sa tajným radcom. Tak sa dostal do centra vlády a umožnilo mu to  aložiť pravdepodobne prvú organizovanú zahraničnú špionážnu službu, operujúcu z Anglicka. V roku 1566 uviedol do činnosti pan-európsku sieť špiónov, siahajúcu až do Turecka a Ruska, odkiaľ Dr. Dee informoval a činnosti cárskeho dvora. Táto sieť prevažne získavala informácie o vojenských aktivitách Španielov, ktorí boli v tej dobe hlavnými nepriateľmi Anglicka. Walsingham bol taktiež zodpovedný za odhalenie katolíckeho sprisahania, ktorého odhalenie viedlo k poprave Mary, škótskej kráľovnej. Využívajúc psychické sily Dr. Deeho, bol zrejme schopný odhali, že sprisahanci posielali uväznenej škótkej kráľovnej tajné správy ukryté vo fľašiach s vínom.

Počas ciest po Európe v roku 1562, sa Dr. Dee dostal ku knihe opáta Trimetha zo Spanhiem (1462-1516). Šlo o sprievodcu písaním šifier a tajných kódov pre magické účely, a Dee sira Williama Cecila o tomto náleze informoval. Po svojom návrate do Anglica Dr. Dee adoptoval opátovu kryptografiu a venoval ju sirovi Francisovi Walsinghamovi pre použitie jeho tajných agentov. Taktiež poskytol politické a vojenské správy, ku ktorým sa dostal počas svojich ciest po Európe. Uvádza sa, že Dee ako kód na zašifrovanie týchto informácií využil slávnu enochiánsku magickú abecedu. Ak by bol zatknutý, jeho väznitelia by kód nepochopili a považovali ho za nezmysel.

V roku 1587 Dee dokonca tvrdil, že získal duchovný odkaz od jedného z jeho spirituálnych kontaktov ohľadom hrozby pre anglickú flotilu. Správa uvádzala, že skupina zamaskovaných Francúzov pracujúcich pre Španielov tajne navštevuje Deanský les. Tento les bol centrom anglického lodiarstva a francúzski agenti plánovali podplatiť nelojálnych robotníkov, aby ho podpálili. Dr. Dee zaslal svoju nadprirodzené informácie Walsinghamovi, a sabotéri, maskujúci sa ako farmári, boli zatknutí.

Informácie dodané sirovi Francisovi Walsinghamovi od jeho európskej špionážnej siete ho presvedčili, že španielska armáda sa v roku 1588 vydá proti Anglicku. Deeho požiadal, aby popužil svoju znalosť astrológie pre kalkuláciu vhodných poveternostných podmienok pre inváziu. Mág mu odpovedal, že v Európe dôjde k veľkému nešťastiu spôsobenému ničivou búrkou. Keď správy o tomto proroctve presiakli na verejnosť a dostali sa do Španielska, verbovanie námorníctva utrpelo značný úder a zo španielskej flotily začali dezertovať námorníci. V Lisabone bol astrológ, ktorý túto predpoveď zopakoval, obvinený zo šírenia falošných informácií. Využijúc psychologický boj, Dr. Dee taktiež informoval českého cisára Rudolfa a poľského kráľa Štefana, že predpovedaná búrka  “spôsobí pád mocnej ríše”. Rudolf, ktorý bol okultistom a Deeovým dobrodincom počas jeho pobytu v Čechách, postúpil toto varovanie španielskemu veľvyslancovi.

Faktom je, že v roku 1588 veľká búrka skutočne rozptýlila lode španielskej Armady v Anglickom kanáli a prispela k anglickému víťazstvu. Táto meteorologická udalosť sa s obľubou pripisovala magickému rituálu vykonanému bucaneerom sirom Francisom Drakeom na útesoch Plymouthu. Poverčiví ľudia verili, že Drake bol čarodejník a zapredal svoju dušu Diablovi výmenou za úspech nad Španielmi. Tvrdilo sa, že taktiež organizoval niekoľko zhromaždení čarodejníc, aby magicky vyvolali búrku a invázii zabránili. Medzitým, ako výsledok nazerania do svojej kryštálovej gule, Dr. Dee videl symbolickú víziu zámku s vytiahnutým padacím mostom (Anglicko) a obraz elementálneho kráľa ohňa. Ako výsledok poradil námorníctvu, aby proti Armade použilo ohňové lode, čo námorníctvo s dobrými výsledkami urobilo.

Po smrti sira Francisa Walsinghama v roku 1590, a nástupe škótskeho kráľa Jamesa na trón, Dr. Dee upadol do kráľovskej nemilosti. Nový kráľ bol nezdravo posadnutý čarodejníctvom a prvé roky jeho vlády boli touto posadnutosťou poznamenané. To ho viedlo k využitiu tajnej služby vo svojej osobnej vendette proti údajným čarodejniciam. James I. nariadil svojim agentom, aby vyhľadávali údajných praktizujúcich čarodejníctvo a odhaľovali ich údajné plány proti monarchii. Jedným z týchto bol Earl of Bothwell, obvinený z velezrady za organizovanie stretnutia škótskych čarodejníc pre magický rituál proti kráľovi, v snahe zmocniť sa trónu. V pomoci svojim tajným agentom v ich nových proti-čarodejníckych aktivitách, kráľ Jakub presvedčil v roku 1604 parlament, aby prijal nový a prísnejší zákon proti čarodejniciam, ktorý sa s týmto problémom vysporiadaval. Návrh bol urýchlene prijatý a behom troch mesiacov sa stal zákonom.

Dashwood a Hellfire Club

Sir Francis Dashwood V 18. storočí sa tajná služba začala zaujímať o aktivity tzv. “Hellfire Club”, založeného sirom Francisom Dashwoodom, neskorším kancelárom štátnej pokladnice a blízkym priateľom a politickým radcom kráľa Georgea III. Ako mladík sa Dashwood vydal na veľkú cestu po Európe, čo bolo pre aristokratov povinnosťou, a bol zasvätený do slobodomurárskej lóže vo Francúzsku. Počas návštevy Talianska prijal anti-katolícke názory, násilne prerušil omšu a urazil pápeža. Aj keď bol aristokrat, Dashwood bol znechutený obrovským bohatstvom rímskej cirkvi v porovnaní s chudobou jej oddaných uctievateľov. Taktiež začal byť fascinovaný klasickou mytológiou a svoje vidiecke sídlo  vo West Wycombe v Buckinghamshire ozdobil freskami, maľbami a sochami gréckych a rímskych bohov a bohýň.

Sir Francis Dashwood založil tajnú spoločnosť Rád mníchov sv. Francisa z Medmenhamu (známejšiu ako Hellfire Club), pomenovanú po opátstve, ktoré kúpil na brechoch rieky Temža, kde sa konali jej stretnutia. V londýnskych kaviarňach kolovali chýry, že Mnísi organizovali sexuálne orgie, ktorých sa zúčastňovali aristokratické paničky a prostitútky prezlečené za mníšky. Taktiež vykonávali satanské rituály ako boli čierne omše, počas ktorej ako oltár slúžilo nahé telo urodzenej dámy. Podľa jedného člena Hellfire Club však táto okultná maškaráda slúžila len ako zábava pre dandyov. Vnútorný kruh Rádu sa v skutočnosti venoval vážnemu obnoveniu eleusiánskych mystérií a uctievaniu Bona Dea čože Veľkej Bohyne-Matky. Tento fakt potvrdil pred pár rokmi v rozhovore pre BBC taktiež Dashwoodov priamy potomok, taktiež pomenovaný sir Francis.

Tvrdilo sa, že tajní agenti infiltrovali Hellfire Club kvôli jeho mnohým slávnym členom. Medzi nich patril Earl of Sandwich, John Montagu, ktorý bol prvým lordom admirality, hlavný pokladník Thomas Potter, niekoľko členov parlamentu, lord starosta Londýna a syn arcibiskupa z Canterbury, Earl of Bute, ktorý bol ministerským predsedom, a hovorilo sa dokonca o princovi waleskom. Prinajmenšom o štyroch členoch skupiny sa vedelo, že boli aktívne zapojení do špionáže. Medzi nich patril radikálny člen parlamentu zvaný John Wilkes, francúzsky tranvestitný diplomat Chevalier D’Eon de Beaumont, americký štátnik a filozof Benjamin Franklin a samotný sir Francis Dashwood. Wilkes údajne Francúza naverboval pre britskú tajnú službu.

Počas svojho pobytu v Rusku na svojej Veľkej ceste Dashwood špehoval cársky dvor skrze svoje blízke priateľstvo s veľkovojvodkyňou Katarínou. V Taliansku získaval informácie o exilovaj stuartovskej dynastii a ich podporovateľoch, aj keď šéf britskej tajnejs služby v Ríme veril, že Dashwood bol jakubovským agentom. V skutočnosti podporu Stuartovcom iba predstieral a informácie o ich aktivitách posielal priamo späť do Londýna. V neskorších rokoch boli sir Francis a Benjamin Franklin zapojení do tajného plánu na zmierenie amerických osadníkov a britskej vlády v snahe zabrániť vojne za nezávislosť.

Rudolf Hess & spojitosť s britským okultizmom

Ian FlemingPočas 2. svetovej vojny britská rozviedka privítala vo svojich radoch mnohých okultistov, pretože potrebovala ich zvláštne vedomosti a zručnosti. Zástupcom riaditeľa námornej rozviedky počas vojny bol Lt. Commander Ian Fleming RN, najznámejší neskôr ako autor thrillerov a tvorca slávneho fiktívneho špióna Jamesa Bonda 007. Fleming sa taktiež zaujímal o astrológiu a numerológiu a bol priateľom notoricky známeho mága Aleistera Crowleyho, ktorý pracoval pre  MI6 (tajnú službu) počas 1. svetovej vojny a v 20. a 30. rokoch 20. storočia, získavajúci informácie o Nemcoch s okultnými záujmami (pozri ‘The Magus Was A Spy’, autor Dr. Richard Spence v magazíne New Dawn č. 105, November-December 2007).

Ian Fleming vymyslel odvážny plán na zlákanie vysokopostaveného člena nemeckej vlády k úteku do Británie, ako príspevok k morálku podporujúcej propagande. Táto myšlienka bola inšpirovaná románom z pera Flemingovho brata Petra, s názvom Flying Visit (Jonathan Cape 1940). Peter Fleming bol novinár a taktiež pracoval pre MI5 (tajná služba) a sekciu propagandy v tajnom Special Operations Executive (SOE). Román sa týkal pádu Hitlerovho lietadla v Anglicku a jeho zajatia. Ako vhodný kandidát pre skutočný plán bol vybraný samotný ríšsky minister a zástupca Führera, Rudolf Hess, pretože podporoval mier s Britániou a bol taktiež pod vplyvom astrológov a okultistov. Existovali domnienky, že by sa to proti nemu dalo využiť.

Veliteľ Fleming znovu vytvoril The Link, nefunkčnú spoločnosť anglo-nemeckého priateľstva z 30. rokov 20. storočia, ktorá mala bohaté členstvo sympatizantov s nacizmom zo strany britských vládnych kruhov. Je iróniou, alebo snáď zhodou náhod, že The Link založil admirál sir Barry Domville, niekdajší riaditeľ Naval Intelligence Department (NID), po svojom odchode do dôchodku v roku 1930. Domville bol v máji 1940 zatknutý a internovaný, pretože MI5 verila, že plánuje fašistický prevrat za podpory aristokratických žiadateľov o uzavretie mieru. Admirál bol priateľom generálmajora J.F.C. ‘Boney’ Fullera CBE, slávneho vojenského stratéga, ktorý navrhol taktiku pre prvú tankovú bitku v 1. svetovej vojne. Fuller taktiež prišiel s konceptom blitzkriegu, tak úspešne využitým v 2. svetovej vojne nemeckými tankami. Fuller bol otvoreným obdivovateľom Hitlera (v roku 1939 zúčastnil sa oslavy Führerových 50. narodenín), vedúcim členom British Union of Fascists (BUF) sira Oswalda Mosleyho, priateľom Iana Fleminga a vedúcim učeníkom Aleistera Crowleyho. V 30. rokoch 20. storočia Fuller založil extrémne pravicovú Nordic League (taktiež známu ako White Knights of Britain), údajne založenú nacistickými agentami. No vo 50. rokoch 20. storočia bol členom MI6 podporovanej skupiny ruských emigrantov zapojených do anti-komunistickej propagandy. Uvádzalo sa, že Fuller nebol počas vojny internovaný s ďalšími vedúcimi fašistami, ako bol Mosley a Domwille, pretože bol dvojitým agentom MI6.

Myšlienkou Iana Fleminga bolo presvedčiť nemecké najvyššie velenie v Berlíne, a predovšetkým Rudolfa Hessa, že po vypuknutí vojny sa The Link nerozpustila, ale prešla do ilegality. Údajne sa preskupila a naverbovala ešte prominentnejších pro-nacistických členov v britskej vláde vrátane aristokratov a členov kráľovskej rodiny. Títo boli zo strany NID prezentovaní ako vplyvní ľudia s politickou silou na zvrhnutie vlády ministerského predsedu Winstona Churchilla, ukončiť boj a súhlasiť s mierovou zmluvou s Nemeckom. Za jej podmienok by si Británia udržala kontrolu nad svojou ríšou a Nemecko by slobodne vládlo v okupovanej Európe. Nacisti taktiež úfali, že britské jednotky by bojovali po boku nemeckého Wehrmachtu a SS proti Sovietskemu Zväzu v spoločnom anti-komunistickom ťažení.

Hitler nechcel Britániu napadnúť a okupovať. Namiesto toho preferoval dohodu so sympatizujúcou novou vládou v Londýne. Navrhnutá bola domnienka, že jediným dôvodom, prečo Führer operáciu Morský lev – plánovaná invázia do južného Anglicka – opustil a namiesto toho napadol Sovietsky Zväz, bolo prinútiť Churchilla prijať mierové podmienky. Ak by bola Červená armáda porazená, Británia by skutočne ostala osamotená, keďže Hitler neveril, že Američania majú politickú vôľu vstúpiť do vojny. Nanešťastie podcenil schopnosť a odhodlanosť Sovietov brániť svoju domovinu a taktiež tajnú podporu, ktorú už v tom čase USA Veľkej Británii poskytovali.

Plán NID na zlákanie Rudolfa Hessa využil falošné astrologické predpovede skombinované s politickou agendou. Hess bol presvedčený, že škótsky aristokrat, vojvoda z Hamiltonu, bol ochotný vyjednávať o mierových podmienkach v prospech vplyvných ľudí na vrchole britskej spoločnosti, ktorí si žiadali vojnu ukončiť. Vojvoda sa s Hessom stretol na berlínskej olympíáde v roku 1936 a zástupca Führera sa z nejakého dôvodu domnieval, že vojvoda bol členom prežijúceho Hermetického rádu Zlatého úsvitu. Ian Fleming poveril astrológa, aby vypracoval falošnú astrologickú predpoveď, naznačujúcu, že     10. máj bude vhodným dátumom pre Rudolfa Hessa na let do Škótska na tajnú schôdzku s vojvodom z Hamiltonu a ďalšími členmi tzv. britskej “mierovej strany”. Hessovi okultní poradcovia mu taktiež oznámili, že 10. mája dôjde k nezvyčajnej planetárnej konjunkcii. V ten deň sa malo v súhvezdí Býka objaviť šesť hviezd a spojiť sa s novom mesiaca. V ten istý deň Hitlerova predpoveď ukazovala ‘nevhodné’ astrologické aspekty. Hess sa videl v úlohe mesiášskeho hrdinu, zachraňujúceho Nemecko pred možnou budúcou porážkou dohodnutím mieru s Britániou. K zástupcovi Führera sa dostali všetky tieto (falošné) správy o politickej situácii v Anglicku a astrologické aspekty ho presvedčili, že jeho misia bude úspešná.

Rudolf Hess odletel do Škótska 10. mája 1941 v pevnej viere, že sa po pristání stretne s vojvodom z Hamiltonu a vojvodom z Kentu, a odíde na súkromnú audienciu u kráľa Georgea VI. Dezinformáciami zo strany britskej rozviedky bol presvedčený, že títo traja muži predstavovali pôvodné mierové hnutie schopné odstrániť vojnového štváča Churchilla a súhlasiť s nemeckými podmienkami. Hess sa predtým taktiež stretol s vojvodom z Windsoru, ktorý pred vojnou navštívil Berlín. Výsledkom toho bol Hess presvedčený, že niektorí z členov kráľovskej rodiny pochádzajúcej z Nemecka s nacizmom sympatizovali. Otvorene prijímal nacizmus vojvoda zo Saxo-Coburg, niekdajší princ Charles Edward, vnuk kráľovnej Victorie a blízky priateľ vojvodu z Windsoru. Hitler ho skutočne ustanovil za šéfa nemeckej vetvy Červeného Kríža, zodpovednej za vyhladenie duševne chorých a invalidov.

Nanešťastie, namiesto stretnutia s pro-nacistickými aristokratmi a kráľovskou rodinou, Hess bol po pristátí zajatý miestnym farmárom a jednotkou domobrany. Tí ho vydali polícii a bol prevezený do Londýna k výsluchu u MI5. Britská vláda však nanešťastie zajatie Hessa úplne zbabrala. Tvrdí sa, že Churchill veril, že machinácie NID a SIS naznačujúce, že vedúci členovia britskej vlády môžu byť pro-nemeckí, sa zakladajú na pravde. Z tohto dôvodu vláda Hessovu “mierovú misiu” nevyužila v svoj prospech. Nemecké najvyššie velenie sa k nemu taktiež nehlásilo a jeho let prehlásili za neautorizovaný, naznačujúc taktiež, že Hess sa mohol zblázniť, a tak bola jeho cena pre účely propagandy podkopaná a znížená.

Zjavný útek Rudolfa Hessa spôsobila v Berlíne obrovskú paniku ohľadom vplyvu okultizmu na nacistickú stranu. Gestapo okamžite spustilo Operáciu Aktion Hess. Na priame rozkazy Hitlera pozatýkali stovky okultistov, vizionárov a astrológov, vrátane Hessovho vedúceho okultného poradcu Ernsta Schulte-Strathausa. V júni 1941 bol vydaný rozkaz zakazujúci všetky verejné predstavenia jasnovidectva, astrológie, predpovedania budúcnosti či telepatie. Každý, kto bol spojený s Hessom a jeho ezoterickými záujmami, bol zatvorený do koncentračného tábora a okultné tajné spoločnosti boli zrušené. Kvôli nedostatku zamestnancov Gestapa bola k výsluchom niektorých zatknutých vizionárov povolaná námorná rozviedka. Tvrdilo sa, že títo niektorých z nich naverbovali pre tajné operácie využívajúce operácie s mapami a kyvadlami na vyhľadávanie britských ponoriek.

Taktiež sa tvrdilo, že Ian Fleming a NID boli zapojení v sprisahaní umlčať špiritistické médium Helen Duncan, predposlednú osobu, ktorá bola obvinená podľa zákona o čarodejníctve z roku 1736. Bola zatknutá v roku 1944 po uskutočnení seanse, počas ktorej sa údajne zjavil duch mŕtveho námorníka z potopenej HMS Bolham. Keďže správy o tejto strate neboli verejne uverejnené a admiralita to udržiavala ako tajomstvo kvôli udržaniu morálky, Duncan sa stala cieľom bezpečnostných služieb. Spolu s ďalšími vizionármi predstavovala hrozbu pre národnú bezpečnosť a stala sa cieľom tajných operácií MI5/NID s cieľom umlčať presakovanie informácií. To naznačuje, že rozviedka naozaj verila v schopnostitýchto médií. Zatknutie Helen Duncan a následný proces, ktorý Winston Churchill odsúdil ako míňanie verejných financií, mal údajne odradiť ďalšie médiá. Vojnová vláda sa obávala, že pri seansách na povrch vyplávajú vojenské tajomstvá o nadchádzajúcom D-Day v Normandii a stanú sa verejnými informáciami, ktoré sa dostanú k Nemcom.

Bibliografia

Derek Wilson, Sir Francis Walsingham (Constable 2007)

Richard Deacon, John Dee (Muller 1968)

Donald McCormack, The Hellfire Club (Jarrolds 1958)

P. Mannix, The Hellfire Club (Four Square 1961)

M.R.D. Foot, SOE: The Special Operations Executive 1940-46 (BBC publications 1984)

J.M. McKenzie, The Secret History of the SOE 1940-1945 (St Ermins Press 2000)

Nigel West, The Secret War: The Story of SOE (Hodder & Stoughton 1992)

Richard Deacon, The History of British Secret Service (Frederick Muller 1979)

Donald McCormick, The Life of Ian Fleming (Peter Owen 1993)

MICHAEL HOWARD sa celý svoj život zaujíma o otázky tajných služieb a zvláštnych spojitostí medzi okultizmom a politikou. Od roku 1976 je vydavateľom newsletteru The Cauldron (http://www.the-cauldron.org.uk/) zaoberajúceho sa čarodejníctvom, folklórom a zemskými záhadami. Je autorom knihy Secret Societies: Their Influence and Power from Antiquity to the Present Day (Tajné spoločnosti: Ich vplyv a moc od dávnoveku do dnešného dňa), vydanej u vydavateľstva Destiny Books USA.

Tento článok bol uverejnený v magazíne New Dawn č. 107 (Mar-Apr 2008).

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s

%d bloggers like this: