Robert Davis – Mozart a jeho slobodomurárska hudba

Historické obdobie, ktoré zahŕňalo baroko, rokoko a viedenskú klasickú hudobnú školu, sa dá opísať ako obdobie osvietenstva.

V mojom myslení toto obdobie trvalo zhruba 200 rokov 17. a 18 storočia. Bolo to obdobie veľkých prispení do umenia. Ako príklady, ranné stupne tohto obdobia boli charakterizované holandskou školou maľby, vedenou Rembrandtom a Vermeerom; francúzskymi umelcami Poussinom a Lebrunom; architektom Christopherom Wrenom; spisovateľmi Molierom, Racineom, Miltonom, Shakespeareom a Baconom, skladateľmi Corellim, Vivaldim, Scarlattim, Pachabelom, Albinonim, Handelom a Bachom; básnikmi Goethem and Burnsom; filozofmi Kantom, Voltaireom, Rousseauom, a Diderotom, a končilo hudobníkmi ako bol Gluck, C.P.E. Bach, J.C. Bach, Haydn, Mozart, Boccherini, Beethoven a Schubert.

Bolo to obdobie, ktoré nám dalo sonátu, suitu,, rondo, fugu, koncert, operu, kantátu, umenie improvizácie, aplikácie tónových protikladov medzi sólovými nástrojmi atď. Bolo to obdobie enormného rozvoja, v rôznorodosti kompozície a virtuozite prednesu.

Bolo to taktiež obdobie úrodného nárastu slobodomurárskej filozofie a rituálu. A bola to doba, kedy bolo značná časť muziky komponovaná pre bratstvo. Počas svojich siedmich rokov ako slobodomurár (1784-1791), brat Mozart priniesol bratstvu svoj neprekonaný dar kreativity a virtuozity v sériách kompozícií, ktoré sa dodnes hrávajú a využívajú v slobodomurárskych ceremóniách. Skrze Mozartovo dielo žiari duch osvietenstva, a nikde to nie je viditeľnejšie, ako v jeho slobodomurárskej hudbe.

Táto hudba zapadá do troch širších kategórií – hudba, ktorú napísal výslovne pre lóžu, hudba pre verejnosť, vychádzajúca zo slobodomurárskych myšlienok, a hudba, ktorú skomponoval pre iné účely, ale ktoré boli počas jeho života – buď ním samým alebo inými – prijatá pre použitie v lóži. Lóže často usporiadavali charitatívne koncerty a Mozart pre ne skompoval značnú časť hudby.

Čo sa týka hudby, ktorú Mozart napísal pre použitie v lóži, najzrejmejšia otázka pre ne-slobodomurára by mohla byť, načo vlastne bola hudba potrebná. Slobodomurársky rituál si hudbu vyžaduje. Proces prechodu z jedného miesta na druhé z sále lóže bol a je často sprevádzaný hudbou. Mnohé z takýchto “výletov okolo lóže” predstavujú časové obdobia, a v týchto prípadoch bola hudba obzvlášť vhodná. Hudba bola taktiež používaná pred a po modlitbe, a pre vstup do lóže. V Anglicku je dodnes bežné na konci stretnutia lóže spievať “záverečnú ódu”.

Modrá lóža slobodomurárstva (pôvodná lóža a základ všetkých ďalších v súčasnosti praktizovaných systémov Bratstva) je rozdelená na tri stupne, resp. postupnosti členstva – stupne Prijatý tovariš, Spolu-remeselník a Majster murár.

Stupeň Spolu-remeselníka je v príbehu Mozartovej slobodomurárskej hudby dôležitý, pretože napísal jednu zo svojich najkrajších slobodomurárskych diel, Gesellenreise (Putovanie Spolu-remeselníka) pre zasvätenie svojho otca, Leopolda Mozarta, 16. aprila 1785.

Na plné ocenenie hudby je vhodné vedieť pár vecí o samotnom stupni zasvätenia, a o slobodomurárskej histórií Leopolda i Wolfganga.

Stupeň Spolu-remeselníka predstavuje, vo význame remesla kamenárov, status Putujúceho. V význame slobodomurárstva predstavuje mužstvo v celej svojej sile a životaschopnosti, tak ako prvý stupeň reprezentuje mladosť a tretí predstavuje múdrosť a zrelosť veku.

Rituál stupňa Spolu-remeselníka berie klasické vzdelanie za jeden zo svojich najsilnejších symbolov. Slobodomurár, získavajúci tento stupeň, je upovedomovaný o piatich klasických rádoch Architektúry, ako i siedmich slobodných umeniach a vedách – gramatika, rétorika, logika, aritmetika, geometria, hudba a astronómia.

Inštrukcie v rituáli majú formu stúpania po schodoch, každý krok predstavuje nové získanie poznania a hlbšieho porozumenia. Toto stúpanie je Spolu-remeselníkovo putovanie.

Rituál však symbolizuje oveľa viac, než iba inštruktáž. Putovanie je putovaním života, ktoré je v tomto momente prípravou na produktívny život ako duchovnej bytosti. Jeho cieľom je pomôcť prebudiť jednotlivca k životu – nielen ako inteligentné zviera, ale ako rozumovo neohraničeného a ako ducha zaviazaného voči celého ľudstvu Božím Otcovstvom. Text, vybraný Mozartom pre Gesellenreise zahŕňa:

Ty, ktorý si teraz povstal

k výšinám Múdrosti

Putuj neustále vyššie, vyššie

Vedz, je to tá najušľachtilejšia cesta.

Iba nepoškvrnený duch

Môže dosiahnuť zdroj Svetla.

I v tejto krátkej pasáži môžete spozorovať elementy osvietenstva a slobodomurárstva – myšlienok, že život a zasvätenie boli postupným putovaním, myšlienka Svetla a približovania sa k nemu, hľadanie múdrosti a porozumenia.

V úvode svojej knihy Mozart and Masonry Paul Nettl píše:

“. . . existuje slobodomurárske tajomstvo, mystérium, zážitok, ktorý sa nedá vyučovať či vysvetliť, pretože sa nachádza, podobne ako každý mystický zážitok, za hranicami kontrolovaného vedomia. Vo svojej najhlbšej úrovni sa zhoduje s intenzívnym pocitom a empatiou. Tajomstvo slobodomurárstva je tajomstvom zažívania pravej lásky pre celé ľudstvo, pozitívny postoj voči človeku a životu, a širšie potvrdenie Boha. Je to zistenie, že za temným a materiálnym svetom sa nachádza ríša svetla, o dosiahnutie ktorej sa musia všetci usilovať.”

Toto putovanie, toto tajomstvo, Mozart oslavoval v hudbe pre svojho otca.

Wolfgang Mozart bol zjavne vo svojej žiadosti podporovaný barónom Ottom slobodným pánom von Gemmingen-Hornberg, majstrom lóže “Zur Wohltataigkeit” (Charita). Mozart sa s Gemmingenom stretol v Mannheime. Jeho meno bolo predložené Lóži 5. decembra 1784, a zdá sa, že 14. decembra dosiahol stupeň Prijatého tovariša. 7. januára 1785 dosiahol stupeň spolu-remeselníka v lóži “Zur wahren Eintracht” (Pravá Harmónia) na žiadosť jeho domovskej lóže.

22. apríla dosiahol stupeň Majstra murára. No Jacques Chailley, v diele The Magic Flute Unveiled: Esoteric Symbolism in Mozart’s Masonic Opera, poukazuje na to, že Mozartovo spojenie so slobodomurárstvom ďaleko predčilo jeho žiadosť o prijatie do bratstva. Vo veku 11 rokov Mozart zhudobnil slobodomurársku báseň An die Freude a zaslal ju ako dar Dr. Josefovi Wolfovi, ktorý ho liečil z kiahní. Vo veku 16 rokov skomponoval áriju na slová rituálnej hymny O heiliges Band. Ako 17-ročný bol vybraný Geblerom, aby skomponoval hudbu pre slobodomurársku drámu Thamos (ktorú v roku 1779 revidoval).

Leopold Mozart, bolo oznámené vo Wolfgangovej lóži 28. marca 1785, bol navrhnutý za člena. Keďže Leopold sa chystal mesto opustiť, celá záležitosť postupovala oveľa rýchlejšie. 6. apríla bol zasvätený ako Prijatý tovariš. 16. apríla prešiel stupňom Spolu-remeselníka, toho sa zúčastnil i Wolfgang. 22. apríla sa Leopold stal Majstrom murárom. O dva dni neskôr sa otec a sin zúčastnili stretnutia v lóži “Zur gerkronten Hoffnung” na počesť majstra Lóže, Ignaza Borna. Wolfgang pre túto príležitosť skomponoval novú kantátu (K.471). Deň po koncerte odišiel Leopold do Salzburgu. Jeho syn ho už nemal nikdy vidieť. Mozartova slobodomurárska hudba je bohatá a rôznorodá, ale akýkoľvek zoznam je vystavený kritike. Jednoduchým dôvodom je to, že hudba hrala v slobodomurárstve veľmi dôležitú úlohu. Hudba bola používaná v Stupňoch, hraná počas osvieženia ako zábava (čo musel byť zážitok – v Mozartovej lóži sa nachádzalo pár z najlepších hudobníkov v Európe, a zo záznamov Lóže vieme, že často spolu sedávali po formálnom uzavretí Lóže a improvizovali až do skorých ranných hodín) a na zvláštnych verejných koncertoch, často usporadúvaných lóžami z charitatívnych dôvodov. A tak máme slobodomurársku rituálnu hudbu, hudu napísanú alebo prijatú ako zábavu pri slobodomurárskych aktivitách, a hudbu na slobodomurárske témy, neplánované pre hranie v lóži – niektoré z nich, ako sme spomínali, boli napísané ešte pred jeho vstupom do bratstva.

Nasledujúci zoznam (založený na diele Charlesa Tuppera) obsahuje elementy z toho všetkého, s poznámkami dokazujúcimi ich slobodomurársku relevantnosť

Hymnus: An die Freude, K.53 (so slobodomurárskym textom)

Psalm 129: De Profundis Clamavi pre zmiešaný zbor a orchester K.93 (skomponované v Salzburgu v roku 1771 a neskôr adaptovaná skladateľom na slobodomurárske dielo)

Hymnus: O heiliges Band der Freudschaft pre tenor a klavír K.148 (skomponovaný v roku 1772 a  adoptované pre slobodomurárstvo, pravdepodobne spievaný pri občerstvení)

Graduale ad Festum B.M.V.: Sancta Maria, mater Die pre zmiešaný zbor a orchester K.273 (skomponované v roku 1777, dielo bolo okamžite prijaté do hudobného kánonu Lóže)

Náhodná hudba: Thamos Konig in Agypten, K.345 (z veľkej časti slobodomurárske témy – považovaná za predchodcu Čarovnej flauty)

Kanonické Adagio pre 2 lesné rohy a tubu, K.410 (skomponované v roku 1784, rituálna hudba pre procesie)

Adagio pre 2 klarinety a 3 lesné rohy, K.411 (zamýšľané snáď ako procesný vstup pre Lóžu)

Kantáta: “Dir, Seele des Weltalls,” K.429 (skomponované ako verejná slobodomurárska oslava)

“Die ihr einem neuen Grade”, K.468 (skomponované pre slobodomurársky stupeň jeho otca)

Kantáta: Die Maurerfreude “Sehen wie dem starren Forscherauge”, K.471 (skomponované v apríli 1785, na počesť Ignaza von Borna, veľmajstra Zjednotených lóží)

[podľa záznamov Lóže, Mozart napísal počas roku 1785 dve ďalšie piesne – Des Todes Werk a Vollbracht ist die Arbeit der Meister (Dielo smrti a Dielo majstrov je dokončené) – ktoré sa stratili]

Maurerissche Trauermusik (Slobodomurárska pohrebná hudba) K.477 (napísané pre spomienkové slávnosti na počesť smrti Mozartových spolubratov-slobodomurárov vojvodu Georgea Augusta z Mecklenburg-Strelitz a grófa Franza Veith Edlera von Galantha v novembri 1785, a zahratá v Lóži Útrap)

Klavírny koncert v Eb Major, K.482 (napísaný a zahraný na koncerte poriadanom lóžou Zur gekronten Hoffnung, 15. decembra 1785)

Pieseň: “Zerfliesset Heut, Geliebte Bruder” K.483 (napísaná ako uvítanie novovytvorených lóží)

Pieseň: “Ihr unsre neuen Leiter,” K.484 (napísaná na uvítanie novozvoleného veľmajstra Zjednotených lóží)

Symfónia #39 v Eb, K.543 (napísané ako oslava Remesla a radosť zo života (viď poznámky Alfreda Einsteina k slobodomurárskemu významu diela))

Adagio a Fuga v C Minor, K.546 (pôvodne nenapísané pre slobodomurársky kánon, bolo však rýchlo prijaté Lóžami)

Adagio a Rondo pre flautu, hoboj, violu, cello a celestu, K.617 (napísané počas práce na Čarovnej Flaute a hrané počas osvieženia v Lóžy)

Motet: Ave Verum Corpus, K.618 (pôvodne napísané pre zborovú školu Antona Stolla v Badene, dielo bolo rýchlo prijaté pre použitie Lóžou)

Kantáta: “Die ihr des unermesslichen Weltalls Schopfer ehrt”, K.619 (počas svojho posledného roku života Mozart učinil pauzu pri komponovaní Čarovnej Flauty, La Clemenza di Tito a Requiem, aby skompnoval toto dielo na požiadanie Lóže)

Kantáta: “Kleine Freimaurerkantate” (malá slobodomurárska kantáta) K.623 (napísané pre zasvätenie Lóže Zur neugekronten Hoffnung)

Zbor: “Lasst uns mit geschlungen Handen” K.623b (napísané ako časť zasväcovacej ceremónie vyššie)

Opera: “Die Zauberflote” (Čarovná flauta) K.620

Mozart zomrel 55 minút po polnoci, 5. decembra 1791. Slobodomurári na jeho pamiatku uskutočnili smútočné zhromaždenie a reč, ktorá na ňom bola prednesená, bola publikovaná Ignezom Albertim, členom Mozartovej vlastnej lóže, ktorý publikoval i prvé libertto Die Zauberflote.

Pre ďalšie informácie o Mozartovi a slobodomurárstve pozri:

Paul Nettl, Mozart and Masonry, znovuvydané v roku 1987 u Dorset Press

Spike Hughes, Famous Mozart Operas, Dover Publications, 1972 Joachim Kaiser,

Who’s Who in Mozart’s Operas: From Alfonso to Zerlina, Schirmer Books, 1987

Jacques Chailley, The Magic Flute Unveiled: Esoteric Symbolism in Mozart’s Masonic Opera, Alfred A. Knopf, Inc., 1971

H.C. Robbins Landon, Mozart and the Masons, Thames and Hudson, 1991

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: